Umenie sveta

Abstraktné  umenie je nefigurálne, nekonkrétne  umenie, ktoré nezobrazuje žiadny predmet, človeka, krajinu. Vyjadruje sa len zostavou farebných škvŕn, plôch, čiar, alebo geometrických prvkov. Niekedy je označované i ako „čisté umenie“.

Abstraktné umenie vzniklo v 20. storočí  a jeho priamym predchodcom a inšpiráciou bol kubizmus. Rozvíjalo sa asi od roku 1910. Umelci uplatňovali farebnosť, tvar a objem a tieto uprednostňovali pred obsahom. Prívrženci abstraktného umenia presadzovali výtvarnú tvorbu, nezávislú od vonkajšieho modelu od zmyslovej skutočnosti.

Abstraktné umenie tvorí viacero prúdov, základné delenie je na lyrickú abstrakciu a geometrickú abstrakciu.

Abstraktné  umenie je nefigurálne, nekonkrétne  umenie, ktoré nezobrazuje žiadny predmet, človeka, krajinu. Vyjadruje sa len zostavou farebných škvŕn, plôch, čiar, alebo geometrických prvkov. Niekedy je označované i ako „čisté umenie“.

Abstraktné umenie vzniklo v 20. storočí  a jeho priamym predchodcom a inšpiráciou bol kubizmus. Rozvíjalo sa asi od roku 1910. Umelci uplatňovali farebnosť, tvar a objem a tieto uprednostňovali pred obsahom. Prívrženci abstraktného umenia presadzovali výtvarnú tvorbu, nezávislú od vonkajšieho modelu od zmyslovej skutočnosti.

Abstraktné umenie tvorí viacero prúdov, základné delenie je na lyrickú abstrakciu a geometrickú abstrakciu.

Abstraktné  umenie je nefigurálne, nekonkrétne  umenie, ktoré nezobrazuje žiadny predmet, človeka, krajinu. Vyjadruje sa len zostavou farebných škvŕn, plôch, čiar, alebo geometrických prvkov. Niekedy je označované i ako „čisté umenie“.

Abstraktné umenie vzniklo v 20. storočí  a jeho priamym predchodcom a inšpiráciou bol kubizmus. Rozvíjalo sa asi od roku 1910. Umelci uplatňovali farebnosť, tvar a objem a tieto uprednostňovali pred obsahom. Prívrženci abstraktného umenia presadzovali výtvarnú tvorbu, nezávislú od vonkajšieho modelu od zmyslovej skutočnosti.

Abstraktné umenie tvorí viacero prúdov, základné delenie je na lyrickú abstrakciu a geometrickú abstrakciu.

Art Déco je univerzálny dekoratívny štýl, ktorý sa rozšíril predovšetkým v Európe a v USA v 20 a 30 rokoch 20. Storočia, v priemysle a remeselníctve. Od roku 1920 do r. 1930 tento štýl ovplyvňoval architektúru, dizajn interiérov, priemyselnú architektúru, výtvarné a grafické umenie, film aj módu.

Umelecké hnutie Art Déco  bolo spojením rôznych odlišných štýlov začiatku 20. storočia, vrátane konštruktivizmu, kubizmu, modernizmu, bauhaus, art nouveau a futurizmu, patrilo k lukratívnym štýlom. Predstavovalo luxus, dramatickosť, a eleganciu.  Art Déco naväzuje na skorý neoklasizmus, s prvkami exotických motívov, štylizovaných zvierat, lístia, obnažených ženských figúr, slnečných lúčov, vyskytujú sa tu prvky usporiadané do geometrických foriem.

Najpoužívanejšie materiály boli nehrdzavejúca oceľ a hliník. Art déco ovplyvnilo nielen francúzske umenie, ale preniklo aj za Atlantický oceán. Typickým príkladom architektúry v USA je Rockefeller Center, Chrysler Building alebo tiež Empire State Building. Najväčším dielom Art Déco bola stavba Buffalo City Hall.

K popredným predstaviteľom Art Déco štýlu v oblasti výtvarného umenia patria - Tamara de Lempicka, Michael Kungl, Karen Dupré, Marilyn Robertson, ai.

Barok bol umelecký smer 17. a 18. storočia, možno ho považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom, má pôvod okolo r. 1600 v Ríme.

Barokové umenie sa vyznačovalo prehnanou až deformujúcou dekoratívnosťou, pompéznosťou a patetickosťou, čím chcelo ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly, portréty sú zámerne dramatické, pompézne, až šokujúce. Pre barokové maliarstvo bolo charakteristické zvýraznenie pohybu, zložité  riešenie priestorového usporiadania maľovaných objektov, ostré kontrasty svetla a tmy a výrazná farebnosť malieb. Baroková maľba, určená na monumentálnu výzdobu stien, je plná iluzionistických efektov.

 V uvedenom období vznikali najmä oltárne obrazy, nástenné maľby (freska) a slávnostné dvorné portréty. Z motívov prevládali najmä náboženské a mytologické motívy - obrazy katolíckych mučeníkov, svätcov, antických bohov.  Prvým barokovým maliarom, ktorý využíval príkre kontrasty svetla a tieňa a zdôrazňoval v umení drastičnosť, bol Caravaggio.  Skutočným majstrom temnosvitu bol v tomto období Rembrandt van Rijn. Ďalšími významnými barokovými maliarmi boli  Johannes Vermeer, Nicolas Poussin (klasicizmus),  Peter Paul Rubens, Velázquez.

Francúzsko barok bezvýhradne neprijalo, rozvíjalo umenie, ktoré dokonale zodpovedalo jeho túžbam – Klasicizmus.  Tento umelecký smer vznikol v 17.storočí a v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku. Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Jeho cieľom bolo vyjadriť veľkosť kráľovskej moci vylúčil fantáziu a emóciu, neodvolával sa na emócie, ale na rozum.

Tento sloh je charakteristický normovanou krásou, vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie. Francúzsky klasicizmus sa najlepšie uplatňoval v portréte.

Dekoratívne umenie je výtvarný smer, ktorého poslaním je zdobiť už hotové interiéry.

Expresionizmus – výraz “Expressionisme” pochádza z francúzštiny, zo slova expression = výraz.  Expresionizmus je prvý avantgardný umelecký smer, vzniká na začiatku 20. storočia z odporu k Naturalizmu, Impresionizmu, Postimpresionizmu a Kubizmu, rozvíjal sa predovšetkým v Nemecku.

Pre výtvarné umenie je charakteristické  zameranie sa na vnútorné psychické stavy. Maľba sa vyznačuje používaním výrazných farieb a silných farebných kontrastov, deformáciou tvarov a postáv. Farebné plochy sú ohraničované linkou, umelci veľmi často používali čisté farby, nesnažili sa o perspektívu. Využíval sa protiklad svetla a tieňa.

Hlavným vyjadrovacím prostriedkom sa stala nielen samotná farba, ale hlavne výraz- psychický náboj, ktorý sa snažili umelci vyjadriť. Expresionizmus je umenie nepokoja a hľadania pravdy. 

Zakladateľom moderného expresionizmua jeho popredným predstaviteľom  je Vincent van Gogh. Svojim dielam vedel dať hlboký výraz plynúci z jeho pohnutého života a psychických problémov, ktoré ho sprevádzali až po šialenstvo. K ďalším významným predstaviteľom expresionizmu patria - H. Toulous-Lautrec, E. Munch, J. Ensor, V. Kandinskij, F. Marc, J. Pollock.

Fauvizmus je prvou umeleckou revolúciou 20. storočia, je to umelecký smer voľnej skupiny francúzskych maliarov tvoriacich v Paríži v 1. desaťročí  20. storočia (Les Fauves – šelmy).

Charakteristické pre tento štýl je vyznačovanie kontúr tmavými hrubými čiarami, snaha o čistú farbu a jednoduchú skratku, o konštrukciu, obrazový priestor bez modelácie a tieňovania, o dokonalú harmóniu medzi emocionálnym výrazom a dekoratívnou kompozíciou.Fauvisti tvorili obrazy v plochách čistých intenzívnych, svietivých až krikľavých farieb, uvoľneným skratkovitým rukopisom štetca, z farby urobili podstatu svojho maliarskeho prejavu.

Maľba ukazuje svet zjednodušený do jasných tvarov, väčšina detailov je vynechaných, obrazy často pôsobia  ako dekoratívne plochy so žiarivými vzormi. Fauvistov nezväzovala aktuálna farba predmetu, takže stromy môžu byť oranžové, obloha ružová, tvár zelená. Tiene zväčša zobrazovali inou farbou ako odtieňom tmavšej v tej istej škále.

Obrazy boli radostné a dekoratívne, bez tragického náboja. Zakladateľom tohto umeleckého smeru bol Henri Matisse (1869 – 1959) -maliar, sochár, ilustrátor. V jeho maľbách  ženských aktov sa spájala intenzívna línia s dekoratívnym vzorom a bohatou plošnou farebnosťou. Ďalší predstavitelia tohto štýlu sú - Raoul Dufy, G. Rouault, M. De Vlamick, A. Derain.

Impresionizmus je umelecký smer, ktorý vzniká v 2. polovici 19. storočia vo Francúzsku, názov je odvodený od obrazu Claude Moneta - Impression – Soleil Levant.

Bol reakciou na ateliérovú maľbu. Maliari opúšťajú ateliéry a zachytávajú prírodnú realitu voľným dotykovým rukopisom, používajú jasné čisté farby okrem čiernej a potláčajú obrysovú kresbu. Maľba v prírode sa pokúša zachytiť okamžitú atmosféru danej chvíle, predstavitelia tohto smeru sa usilovali podať obraz krajiny alebo predmetu tak, ako sa javí nášmu oku v určitom okamihu.

Impresionizmus objavuje pre svet čaro nábreží a morských pláží, povodia riek s kúpajúcimi sa postavami, živý rytmus bulvárov a mesta vôbec, prostredie reštaurácií a ľudových tančiarní, divadla, scén z rodinného prostredia i pôvab kvetinového, či ovocného zátišia.

Najznámejší predstavitelia Impresionizmu sú: C. Monet, E. Manet, P. A. Renoir, E. Degas,  P. Cézanne,  A. Sisley...

Moderna je označenie avantgardného umenia 20. storočia, ktoré znamenalo rozpad podstatných výdobytkov renesancie. Základ moderny položili predovšetkým van Gogh, Munch a Cézanne. Koncom 19. storočia sa k „moderne“  hlási moderné umenie, ktoré sa stavia nielen proti akademizmu a jeho inštitúciam, ale aj proti dekoratívnemu historizmu, napodobňovaniu starších umeleckých smerov, predovšetkým v architektúre.

Moderna bola širokým hnutím zahŕňajúcim všetky avantgardné smery prvej polovice 20. storočia. Aj keď rozličné  izmy boli často nezlučiteľné, všetky odmietali dominanciu naturalizmu a akademizmu v prospech experimentálneho umenia. Trendom bolo hľadať odpovede na základné otázky o povahe umenia a ľudskej skúsenosti.

Všetky moderné izmy mali spoločné, že moderný svet je čosi, od základu iné ako to, čo bolo predtým, a že umenie sa potrebuje obnovovať.

Znakom moderny je experimentálnosť, radikálnosť, privlastnený objekt, primitívnosť, podvedomie, duchovný poriadok, výrazová pravdivosť, umenie a priemysel, internacionálnosť.

Za najznámejších umelcov  tohoto smeru sa dajú považovať:  P.Picasso, J.Miró, M. Chagall, P.Mondrian, či P.Klee

Pop Art je populárne umenie, dominantný smer výtvarníkov 60. rokov 20. storočia, ovplyvnený populárnou kultúrou a komerčným umením, inšpirujúci sa veľkomestskou kultúrou a jej vizuálnymi prejavmi (fotografia, film, reklama, masmédiá, komiksy).

Pop art sa šíril približne od polovice 50. rokov nezávisle z dvoch umeleckých centier – Londýna a New Yorku. Hnutie je späté predovšetkým s americkým výtvarníkom Andym Warholom, ktorého rodina pochádza zo Slovenska. Medzi jeho dielami nájdeme opakujúce sa rady vyobrazení produktov a osobností, napr. plechovky Campbelovej polievky, fľaše Coca Coly, Marylin Monroe a Elvisa Presleyho realizovaných technikou sieťotlače.

K ďalším predstaviteľom patria R.Lichtenstein alebo K.Haring. Pop Art sa rozvíjal predovšetkým v USA a Veľkej Británii.

Op-art, optical art - optické umenie,  je smer výtvarného umenia, ktorý sa začal rozvíjať koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia. Názov bol použitý prvýkrát v roku 1964 na výstave The Responsive Eye (Reagujúce oko) v Múzeu moderného umenia v New Yorku, názov je vlastne obdobou iného umeleckého smeru Pop art.

Autori op-artových diel využívajú poznatky z geometrie, fyziognómie a optiky. Snažia sa pomocou väčšinou čiernobielych geometrických obrazcov, rastrov a vzájomne sa prekrývajúcich lineárnych a plošných útvarov dosiahnuť optický klam pohybu alebo nestability.

Op-art sa stal aj dekoračným štýlom, napríklad v odevnej metráži alebo šperkoch.

Bridget Riley, Jesús-Rafael Soto, Youri Messen-Jaschin, Richard Anuszkiewicz, Julian Stanczak a Carlos Cruz-Diez.

Realizmus je umelecký štýl, ktorý zaviedol Gustave Courbet,  trval od 30-tých do 70-tých rokov 19. storočia.

Základné znaky realizmu sú - neidealizovať človeka ako v romantizme, ale zobraziť ho v reálnom prostredí  v ktorom žije svoj bežný život a ktoré ho ovplyvňuje. Človek sa zobrazuje zvyčajne pri nejakej práci, ktorá je pre neho bežná. Realizmus hlásal, že umelec má zobrazovať svet taký aký je. Diela týchto umelcov sa sústreďovali na sociálne a emocionálne závažné námety. Realizmus bol snahou oslobodiť umenie od „buržoázneho vkusu“.

V realistickom umení tvorí organickú jednotu poznávacia, vnútorne harmonizačná /umenie musí zjednocovať cit, myseľ a vôľu/ a dorozumievacia funkcia. Vlastnosťou realistického umenia je jednota obsahu a formy.

Hlavnými predstaviteľmi realizmu v maliarstve 19. storočia boli vo Francúzsku Gustave Courbet , potom J. B. C. Corot a Honoré Daumier, ktorí vo svojej tvorbe kritizovali spoločnosť a mali revolučné názory. 

Renesancia–(obrodenie, znovuzrodenie) je epocha v kultúrnom a duchovnom vývoji v západnej a strednej Európe súbežná s náboženskou reformáciou a nadväzujúca na antiku, najmä na Platóna.

V Taliansku trvala od 14. do 16. storočia, v ostatných krajinách od konca 15. storočia do 16. storočia (dozvuky v 17. Storočí).

Renesancia bola prevažne mestská  kultúra, súvisí so vznikom miest, meštianstva, rozvojom obchodu a trhového hospodárstva. Jej hlavným duchovným obsahom, prípadne východiskom, bol humanizmus.

V renesancii sa meradlom všetkých vecí stáva človek. Spočiatku bola renesancia hnutím, ktoré  sa usilovalo o znovuzrodenie antiky, respektíve o návrat k antickej dokonalosti, ale čoskoro dospelo k novému umeleckému výrazu cestou racionálneho spôsobu tvorby (teória perspektívy, náuka o proporciách, optika, anatómia, mechanika) a štúdiom skutočnosti.

Prvým renesančným umelcom bol Giotto Bondone (okolo roku 1300), ktorý skoncoval so stredovekou plošnosťou a strnulou dekoratívnosťou priestoru v obraze a nahradil ju plastickosťou postáv a perspektívou.

Vrcholným obdobím renesancie je 15. storočie, keď sa objavuje najviac všestranných umeleckých osobností. Najvýznamnejšími maliariarmi tohto obdobia sú - SandroBotticelli  - autor prvého aktu (Zrodenie venuše), Albrecht Durer, Leonardo da Vinci, Tizian (Tiziano Vecelli), Raffael, Michelangelo. Renesanční maliari sa  čiastočne inšpirovali antickými reliéfmi. 

Romantizmus- umelecký a myšlienkový prúd, ktorý existoval v 18. – 19. storočí v Európe a v Amerike, čerpal z ľudovej kultúry a zvykov, národnej tradície a krásy prírody. Vznikol v Európe v polovici 18. storočia ako reakcia na materialistické vnímanie sveta. Romantizmus si cenil ľudské city, inštinkty a intuíciu väčšmi ako prístup k otázkam hodnoty a významu umenia, spoločnosti a politiky.

Romantizmus predstavuje také diela v ktorých dominujú duševné stavy ako nálady, pocity intuícia. Ideálom romantizmu bolo autentické individuálne vyjadrenie zážitkov, ktoré nemožno ohodnotiť či zmerať racionálnymi alebo materialistickými termínmi.  Počas romantizmu sa práve pre fascináciu prírodou veľmi rozvinula krajinárska maľba, tiež horor a nadprirodzené javy. Romantickí maliari obľubovali stredoveké, fantastické a dobové historické námety. 

Prvým maliarom – romantikom bol Pierre Proudhon, ktorý v tvorbe uplatnil maliarsky šerosvit (Spravodlivosť a pomsta pre nasledujú zločin). Maľby Theodora Gérigaulta, nazývaného otcom romantických maliarov sa vyznačujú dramatickosťou scény, ktorú zdôrazňuje tieň a farba (Plť medúzy a Dostihy v Epsone).

 Predstaviteľom španielskeho romantizmu je predovšetkým Francisco Goya. Nemecký romantizmus je charakterizovaný meštiackym realizmom v dielach, P. O. Rungeho a i., v diele C. D. Fridricha sa ozýva mystizmus a národný mesianizmus.

Secesia - nazývaná tiež Art nouveau či Jugendstil  je umelecký sloh  prelomu 19. a 20. storočia. Je to posledný univerzálny výtvarný sloh. Jeho ťažisko bolo v úžitkovom umení a dekorácii.

Hlavnými znakmi sú ornamentálnosť, plošnosť, dominancia lomených odtieňov, obradná sofistikovanosť, záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov , sugestívnosť, základnou líniou je štylizovaná krivka.

Tento dekoratívny sloh triumfoval na svetovej výstave v Paríži roku 1900. Secesia sa uplatnila okrem maliarstva a sochárstva v grafike, v knižnej kultúre, umeleckom priemysle, interiérovej tvorbe a v architektúre. Vo výtvarnom umení sa preslávili Alfons Mucha,  rakúšan Gustav Klimt. Predstaviteľmi úžitkového umenia sú Francúz Emilé Galop (sklenené vázy), Angličan Charles Rennie Macintosh (bytové zariadenie) a mnohí ďalší .

Surrealizmus  je mohutné umelecké hnutie, ktorévzniklo medzi dvoma svetovými vojnami.Prináša nielen novú koncepciu umeleckej tvorby, ale aj nový spôsob jej vnímania.

Surrealizmus založil básnik A. Breton v Paríži v roku 1924. Surrealistická estetika čerpá z podnetov S. Freuda, usiluje sa tvoriť metódou psychického automatizmu vychádzajúceho priamo z podvedomia. Výtvarné umenie sa odpútava od zobrazovania vonkajšej reality, ktorú nahrádza zobrazovanie vnútorných predstáv prameniacich z hlbín psychiky (nevedomie, podvedomie, sen), ktorých zobrazenie môže byť i čisto abstraktné.

Najznámejším predstaviteľom surrealizmu je Salvador Dali (1904 – 1989). Španiel svoje nezvyčajné snové predstavy zobrazoval presne a realisticky. Jeho spôsob zobrazovania sa podobal na fotografie. Všetko môže byť podozrivé, môže sa zmeniť, je nestále. Paranoicko – kritická metóda –poskytuje možnosť hľadania viacerých významov v jednom obraze. Jeho diela sú kombináciou bizarných snových obrazov s prvotriednym kresliarskym a maliarskym prejavom inšpirovaným renesančnými umelcami.

Najznámejší predstavitelia tohto obdobia sú S. Dalí, J. Miró, R. Magritte, M. Ernst, Y. Tanguy, H. Arp...

Symbolizmus je umelecké hnutie, ktoré vzniklo v 80. rokoch 19. storočia vo Francúzsku, najväčší rozmach bol na prelome 19. a 20. storočia. Cieľom symbolistov bolo zobrazovať veci, ktoré nie je možné popísať racionálne (nálady, emócie, myšlienky, city a pod.).K tomu im mal pomáhať symbol, ktorý sa mal stať sprostredkovateľom medzi skutočným svetom a „svetom duše“ a mal v náznaku odkrývať tajomstvo ukryté vo vnútri veci. Symbol nebol priamym pomenovaním vecí, problémov, stavu a pod., ale iba náznakom, sugesciou podstaty veci.

Symbolisti a snažili vytvoriť umenie sústredeným vnímaním celej umelcovej bytosti, všetkými piatimi zmyslami, ktoré mali splynúť.  Vo výtvarnom umení symbolizmus do určitej miery splýva v secesii s impresionizmom a dekorativizmom. Využíva mýty, rozprávky a poéziu, symbolistickí maliari si berú nadprirodzené ako predmet maľby, symbolististické maľby sugerujú skôr inú realitu než opísateľný fyzický svet.

Hlavnými črtami symbolizmu sú melanchólia, sexualita, záhadnosť, ezoterickosť, perverzita  a nepokoj. Vo svojich obrazoch používali symbolisti sny, nočné mory, príroda bola najčastejšie ohrozujúca alebo rozrušená, vyjadrovali jej temný vnútorný význam ako jej priateľský vzhľad.